K-AGAIN sú mladí ambiciózni Taliani, ďalší z nekonečných zástupov nešťastníkov pokúšajúcich sa presadiť na metalcorovej scéne, kde už pred rokmi bola tlačenica a slabé kolektívy ostali trčať vo vákuu šedivého priemeru. Chalani to napriek tomu skúšajú s obdivuhodným nasadením. S cieľom získať zmluvu odcestovali do USA, kde absolvovali množstvo koncertov s rôznymi session bubeníkmi (Ruben kapele zamával dovidenia krátko po príchode do Štátov, zanechajúc tak rozbehnutú kapelu v nezávideniahodnej situácii), ich aktuálne EP natočené už v Štátoch produkoval istý Logan Mader (pamätníkom určite ožijú spomienky na jeho pôsobenie v MACHINE HEAD a SOULFLY). A čo je najpodstatnejšie, nový materiál je v porovnaní s predchádzajúcim 3 skladbovým „Ultraviolence“ výrazným krokom vpred, ktorý kapelu posúva opäť bližšie k vytúženému cieľu.

Nahrávanie pod taktovkou Madera prinieslo hneď niekoľko podstatných zmien. Vynikajúci zvuk dáva vyniknúť všetkým nástrojom a vytvára vhodný obal pre nahnevanú produkciu K-AGAIN. Najvýraznejší posun nastal vo výraze a pobyt v USA sa zrejme podpísal pod bohaté melodické aranžmány, ktoré podstatne zvýrazňujú beztak slušne dynamické skladby. Spevák Pigo taktiež preladil svoje hlasivky do melódií a chrapľavý rev už len tu a tam dokresľuje jednotlivé pasáže. Určite príjemným spestrením je použitie kláves, hoci ako doplnok nejde v danom štýle o novinku. Samotná, hoci bezchybne zahraná hudba žiaľ trpí absolútnym nedostatkom pôvodnosti, teda jedným z klincov do rakvy u žiaľ drvivej väčšiny týchto kapiel. Úvodná „I Wash The Pain“ príde ako kombinácia SEPULTURY s niektorými ťahmi od KORN. A v ostatných trackoch sa derú na jazyk ďalšie a ďalšie prirovnania k známejším menám. V nebyť textového a nepresvedčivého klišé dojímajúceho maximálne US teenagerov v strednom tempe sa nesúca vydarená vec „Father“ predstaví samotného Logana Madera na poste gitaristu.

K-AGAIN nemožno uprieť príťažlivú schopnosť upútať poslucháča neustálymi zmenami tempa, zmyslom pre melódiu a gradáciu i vokálnou pestrosťou, ktoré sú kľúčom k úspechu u SYSTEM OF A DOWN. Ich poňatie metal coru napriek minimu originality patrí medzi to podstatne lepšie, čo na danej scéne v poslednom období vzniklo. Ak kapela vytrvá a naďalej bude ich tvorbu sprevádzať výrazný pokrok ako medzi poslednými dvoma materiálmi – celkom zaslúženie raz prerazia a užijú si svojich päť minút slávy na aktuálnej hudobnej vlne.

Na druhej strane to, čo bráni pri počúvaní „Memories Of An Evolution“ jasať, je istá stereotypnosť. Spracovanie textov v ktorých sa pokúšajú presvedčiť o svojom hneve, smútku, frustrácii rozhodne nepatri medzi plusy EP. Práve tu možno poľahky rozlíšiť úprimnosť výpovede tej-ktorej formácie a zvyčajne napomáha prehltnúť nedostatok pôvodnosti. Byť potetovaný a strúhať nahnevané pózy stačí len na teenagerov.

Dobrý a kvalitný materiál, ale neverím im ani notu.